19. 10. 2014

Od pesticídov k vedomému jedeniu

Deje sa ako som očakávala... Pár týždňov strávim s Monikou z prechádzajúceho článku a mala som pocit, že to bude inšpiratívny pobyt. Strávila som s nimi len jeden celý deň a už mám čo písať.

Prostredie, v ktorom som bola pred tým, nebolo pre mňa inšpirujúce, čo sa týka zdielania, lebo ľudia okolo mňa nemajú záujem o zmenu. Teraz cez interakciu s Monikiným životom si spomínam na veci, ktoré som cítila už predtým, no pozabudla a bola "lenivá" zdielať tu na blogu.

Zlé pesticídy
Monika je veľmi citlivá na chemikálie v potravinách a má horlivé emócie voči GMO (geneticky modifikované organizmy) a pesticídom. Ako prvé ma napadlo, že je to môže byť jej nastavením a presvedčeniami, ktoré sú v jej tele reprezentovane aj fyzicky a telo reaguje negatívne na chemikálie.
Ja nemám negatívny názor na pesticídy; vôbec ich neriešim a jem, či z obchodu alebo zo záhrady, podľa pocitov. Chuti mi to - nechuti mi to. Je mi trochu ťažko - je mi výborne. Mám chuťový orgazmus - nijak ma to nevzrušuje. Preto som si pomyslela, chemikálie na mňa tak negatívne nepôsobia, lebo som voči nim neutrálnejšia.

Túto noc som sa zobudila o tretej a začala si spomínať na svoje skúsenosti a mala veľmi inšpiratívne myšlienky, ktoré chcem s vami zdielať.

Začalo to Monikiným príbehom o kúpe ne-bio šalátu, ktorý chcela očistiť od chemikálii istým spôsobom, ktorý našla na internete. Aj tak mala slabú alergickú reakciu a aj manžela bolelo brucho, aj keď mu neprezradila, že použila ne-bio šalát. V noci som si uvedomila, prečo to tak bolo. Možno technika očistenia od chemikálii naozaj fungovala, no znepriatelila si šalát negatívnym posudzovaním a žalúdočnú ťažobu im spôsobil samotný nahnevaný/urazený šalát.

Ako som si udobrila melón
Pred niekoľkými mesiacmi som začala vnímať a komunikovať cez emócie s plodmi a rastlinami, a podľa vibrácii vybrať (obchod, trh, záhrada) najlepšie pre moje telo (čo môjmu telu sadne). Bola som zo sestrou na trhu a oslovil ma červený melón a chcela som sa preň vrátiť, no sestra chcela neskôr kúpiť u niekoho iného a ja som sa zablokovala, lebo som sa spojila už s iným melónom. Mala som neprispôsobivý štýl nakupovania a nepáčilo sa mi, že som ho pri sestre nemohla nasledovať. Súhlasila som s kúpou tohto melónu, lebo som jej nechcela vysvetľovať čudné dôvody, prečo chcem iný melón na opačnom konci trhu.

Už keď sme ho kupovali, melón sa urazil a nakoniec nechcel, aby som ho jedla. Nerobilo mu radosť, keby mal byť zjedený s pocitom "keď už sme ho kúpili, tak si dám...". Chcela som si z neho odkrojiť, no nemohla som do neho zarezať; akoby som mala zmeravenú ruku. Melón bol proti. Rýchlo som si uvedomila, že cítim jeho emócie a ako som sa k nemu správala. Tele(em)paticky som mu vysvetlila, prečo som ho nechcela kúpiť a ospravedlnila sa... Ihneď som cítila zmenu jeho nálady, pretože ma pochopil a prijal moje úprimné ospravedlnenie. Moja ruka už nebola blokovaná a mohla som si z neho s radosťou odkrojiť a chutil výborne, až ma to dojímalo.


Zelenina a ovocie v obchodoch a na trhoch láka ku kúpe. Volajú na ľudí, lebo chcú, aby ich život bol naplnený. Sú omnoho vedomejšie ako ľudia a vedia, že ich účel je vyživiť nás. Chcú byť zjedené s radosťou. Nechcú skončiť hnilé v kontajneri. Ich existencia potom nie je naplnená a cítim z nich veľký smútok pri tejto tele(em)patickej otázke/predstave.

Radosť jarnej cibuľky
Mám ďalšiu úžasnú skúsenosť z našej záhrady. Pred pár mesiacmi som jedávala na večere zeleninové šaláty a každý deň som si išla pre čerstvú zeleninu. Moje zbieranie bolo intuitívne; podľa pocitov a nápadov v danom okamihu.

Vyšla som z chatky a napadla ma cibuľka. Automaticky sa pozrela smerom, kde boli skryté cibuľky. Hneď som k nim išla a uvidela, že sú červene, čo ma veľmi potešilo, lebo červené mám radšej. Ani som nerozmýšľala, ktorú zobrať a vybrala prvú, čo ma zaujala (zavolala na mňa). ... vždy keď som takto zbierala zeleninu a bylinky, oznamovala som im, že budú moja večera. .... tak isto to bolo aj s cibuľkou. Vybrala som ju a niesla spať do chatky. Na pol ceste ma prekvapilo neskutočné dojatie, až mi vyhŕkli slzy. Waw. Tá cibuľka mi poslala úžasnú energiu lásky a radosti, a bola neskutočne hrdá a vďačná, že môže byť súčasťou môjho šalátu.

Výroba šalátu nie je dielo jednotlivca, ale je to spoločné dielo človeka a použitej zeleniny.

Pri takto pripravených šalátoch som vždy mala chuťové a emocionálne orgazmy. Predstavte si jesť šalát plný jasajúcej zeleniny a bylín... 

Vedomé jedenie
Ďalšia vec, na ktorú som si spomenula je o vedomom jedení. Pre mňa vedomé jedenie je o spojení s jedlom, ktoré pripravujete, jete a neunikáte v myšlienkách k iným témam. Pri surovej strave je jednoduchšie byť vedomý pri jedení, pretože to je jej účel - pomôcť nám byť viac v prítomnosti. A živá zelenina je komunikatívnejšia ako mŕtva ;)

Rola varenej stravy je utlmenie našich zmyslov/energie a útek z reality. Pri varenej strave som pozorovala, že mam omnoho väčší problém sa sústrediť na jedlo a stávalo sa mi (asi to poznáte), že som sa zrazu zbadala, že mám prázdny tanier a pýtala sa "kto mi to zjedol?". Ako by som to ani nezjedla a potrebovala ďalšiu porciu.

Zistila som, že nás v skutočnosti živí je naše vedomie, ktoré je prítomné pri jedení. Akoby nás vyživilo len vedome skonzumované jedlo, preto pri varenej strave potrebujeme zjesť viac - sme väčšinu času "mimo".


Ponaučenie: Radšej byť láskavý ku každému plodu a neposudzovať ho. Všetko sú to produkty existencie a nemôžu za zdedenie DNA s ktorou človek manipuloval a že vyrástli v iných podmienkach ako v prírode. Radšej im dovoľte s vami zdielať ich láskyplnosť, nie nízke sebavemodie, ktoré vzbudíte pohŕdaním (myšlienky o menejcennosti plodu ~ sebahodnota -> 3. čakra -> ťažoba v žalúdku. Hnev -> pečeň -> zlé spracovanie toxínov. Šírenie negatívnych emócii jedla krvou do celého tela. atď...)  ;-)



Veľa láskyplného a tichého jedenia

Ivet

2 komentáre:

  1. Pri tomto clanku som sa usmievala, nikdy som sa nad tym vedome nezamyslala, ale mas pravdu. Ja dakujem za jedlo, aj varene a niekedy mam pocit, ze sa na mna zelenina a ovocie usmieva :) Ale zase niekedy mam chut na nieco "normalne" a uplne si to vychutnavam a neublizuje mi to. Dakujem za postrehy :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :)

      Aby som nezavadzala, aj mne niektore jedla, alebo substancie nerobia dobre, aj ked nemam voci nim zle pocity. Skor sledujem co telu (ne)vyhovuje a ako sa vo mne prejavuju.
      Napr. sol (ci uz nejodizovana morska, alebo kuchynska) mi nerobi dobre a prejavuje sa to rozne, podla okolnosti. Napriklad mi zapacha pot a telo sa soli hned zbavuje. (inokedy mi pot nesmrdi - ani po "nezdravom" jedle - len pri slanych) ... ale sol mi ani moc nechuti - co je dalsi znak, ze telo ju nechce a nepotrebuje - preto ju nepouzivam.

      Odstrániť