V tomto module gadget sa vyskytla chyba

9. 10. 2014

História môjho stravovania

V tomto článku by som vám chcela napísať viac o sebe, resp. o časti mojej životnej cesty, ktorá je o stravovaní. Je to hlavne informatívny článok, ak by vás zaujímalo, aké mám "základy" a ako sa moje stravovanie vyvíjalo. Plus je to predhovor k nasledujúcemu článku.

Mám staršiu sestru, ktorá mávala ekzémy a alergie, až kým mama nezmenila typickú slovenskú stravu na vegetariánsku. Ja som sa narodila už do vegetariánskej rodiny s ojedinelými mäsovými jedlami a mama bola už lepšie vzdelaná o detskej strave.

Materské mlieko som pila len prvý mesiac, z čoho som asi 2 týždne bola (hladovala) len na čajoch až mama zistila, že nemala mlieko. Odvtedy ma kŕmila ovocnými a zeleninovými kašičkami. (Ešte uvidím, či to vo mne zanechalo nejakú traumu :) )

Neskôr, pravdepodobne od škôlky, som začala jesť aj mäso v rámci školských obedov a pamätám si na rožky so salámou na desiaty. Takže ani by som nepovedala, že sme boli vegetariáni (aj keď mama sa tým rada chváli), no určite som nejedla toľko mäsa ako mnohí iní.

Čo sa týka ovocia a zeleniny, mala som prístup ku kvalitným plodom z našej záhrady, no moc som ich neobľubovala (ževraj). Pamätám si problémy dojesť jedno jablko, lebo bolo tak sýte a bolo mi z neho ťažko. Inak viem, že som mávala rada nastrúhaný kaleráb, či mrkvu na chlebe s maslom (a i.).

Neskôr ako násťročná som začala jesť viac čerstvej zeleniny a veľmi mi chutila. No jedávala som ju hlavne s chlebom. Niektorá zelenina mi chutila len surová ako napríklad mrkva. Celý život som bola chudá a očividné podvyživená aj keď som sa napchávala. Teraz chápem, že moje telo nedostávalo, čo potrebovalo, tak si pýtalo jesť každé 2 hodiny silnými kŕčami. Mala som problémy s pleťou a tá ma hnala v hľadaní, čo je so mnou zle. Bežne som nebývala chorá, aj keď som pár krát za život ochorela, a môj stav mi prišiel neprirodzený a vadný. Ani ma nenapadlo, že choroba je normálna, čo vidím u mnohých ľudí. Zdravie pre mňa bolo prirodzené.

Snažila som sa zdravo stravovať, no stále som mala problémy a stres na vysokej škole. Prestúpila som na inú školu, kde som si dala jeden voľnejší rok (málo predmetov), aby som sa mohla sústrediť na svoje zdravie. Začala som u obvodnej doktorky s tým, že mám chronický zápal v hrdle (bolo stále červené), no len ojedinele ma škriabalo. Poslala ma na OLR. Tam sa doktorka pozrela a skonštatovala, že je červené a zobrala vzorky. Po príchode negatívnych výsledkov tvrdila, že červené nie je a je to normálne. ... hm... ale keďže som nebola spokojná, tak ma poslala na alergologicko-imunitné (ďalej AI), že ak mi niečo je, tam na to prídu... To je ďalší vtipný príbeh :D

Celý proces samozrejme trval mesiace, keďže všade je potrebné sa objednať. Keď som sa dostala na AI, nakvapkala mi na ruku, dopichala ma a zistila mi slabé alergie na veci, na ktoré som nikdy alergiu nemala a to s čím som mala problém (ako napríklad prach) sa neprejavilo vôbec. No všimla som si silnú reakciu pri jednej bodke a opýtala sa čo to je... to bol histamínový test. Povedala, že to je O.K. a mal sa prejaviť, a že iní to mávajú omnoho väčšie. Prišiel na rad imunitný test, ktorý preukázal výbornú imunitu a doktorka bola (po dvoch testoch) zúfala a nevedela, čo mi je.

Histamín mi rezonoval v mysli a tak som googlila a veľmi rýchlo som natrafila na histamínovú intoleranciu (HIT), kde 95% mojich syndrómov sedelo a preto som si neskôr vypýtala test na HIT. Keď som to doktorke povedala, súhlasila a zavolala si sestričku, aby zistila koľko trvá analýza, lebo "takýto test ešte nerobili"... čiže som si vygooglila diagnózu a vypýtala test... no comment.

Test vyšiel pozitívne a konečne som mala prvú indíciu, i keď vtedy som myslela, že je konečná. Doktorka mi povedala, že sa to nedá liečiť a musím zmeniť stravu (nejesť veci obsahujúce histamín) a zistiť, čo mi vyhovuje... moja strava sa preto veľmi zredukovala a to nie na zdravú, lebo histamín je všade, aj v ovocí a zelenine. Cítila som sa akoby mi skončil život.

Po asi 2 mesiacoch mi mama dala novú indíciu, ktorá odštartovala moju premenu, a skoro som jej vynadala, že mi to nepovedala skôr, keď ju to napadlo. ... Napadla ju kandidóza...
Znovu - Google! ... syndrómy znovu sedeli a boli takmer identické s HIT. Dokonca som si ľahko odvodila, že kandidóza spôsobuje HIT, pretože ide o "nedostatočnú produkciu" enzýmu diaminooxidáza, ktorý sa vytvára v hrbom čreve a je citlivý na kyslé prostredie. Bingo. Kvasinky vytvárajú kyslé prostredie a zabíjajú hojnú produkciu diaminooxidázy predtým ako sa dostane do krvi a odbúra histamín.

Tu sa začal môj "boj" s kvasinkami. Vyradila som zdroj kvasiniek - pečivo, a jedlo pre kvasinky - cukry. Raz som sedela v obývačke na gauči a myslela na jedlo. Napadlo ma pozrieť sa do jedného časopisu v obývačkovej stene, kde sú dobré recepty na cestoviny. Postavila som sa, vytiahla a pod nohy mi padla knížka, či skôr zošiť s názvom "Prirodzená strava". Hneď ma zaujala a cítila som, že si ju mám prečítať, no myseľ okomentovala "ak budú písať o mäse, zatvorím ju..."

Bola to super knížka o surovej strave. Bola som nadšená a chcela ju zdielať s celým svetom. Prepísala som ju a môžete ju nájsť vyššie, v menu. Začala som jesť šaláty, ale pridávala som si aj cestoviny. Prvý deň ma hrozne bolela hlava, ale druhý som bola v eufórii. Pred tým som bola depresívna. Moje symptómy zmizli, no stále to nebolo ideálne. Stále som mala menštruačné bolesti a problematickú pleť.

Po 2 mesiacoch som si všimla stratu na váhe, čo pri mojej chudej postave nebolo prijemné a musela som počúvať komentáre mojej kritickej mamy. Tak som pridala do jedálnička, vajcia, chlieb bez kvasníc, vločky, smotanu a začala rátať kalórie. Jedla som príliš veľa a mávala zápchy a ani sa mi nepodarilo moc pribrať. Zdravie sa nezlepšovalo.

Po ďalších 3 mesiacoch, v jeden okamih, som si povedala: Kašlem na to! Idem naplno na surovú stravu!

Pre Boha... to bolo prekvapenie. Po troch dňoch som dostala skoršiu menštruáciu a prvý krát ma nebolo brucho, nemala som žiadne kŕče, bolesti v kĺboch, anémiu. Mala som energiu, že som mohla ísť aj bicyklovať, pričom predtým som sa nemohla hýbať, aby som neprebudila bolesti (tiež som intuitívne nejedla). Tento darček ma prekvapil, lebo menštruačnú bolesť som pokladala za bežnú a (ako-tak) prirodzenú.

Nasledovala som recepty v knížke, ktoré síce nie sú bohviečo, ale dovoľujú mať vyváženú stravu. Dokonca mi prestala byť zima (asi vďaka ovsu). Po 4 mesiacoch na surovej strave som si uvedomila, že môj stav bytia sa radikálne zmenil. Pamätám si ten moment. Stála som v bodavom decembrovom vetre v pančuchách a tenkej sukni na cintoríne (dedkov pohreb) a cítila sa tak príjemne, usmievavo. Nebola mi zima, aj keď sa ostatní drkotali. Nebola som smutná, aj keď som videla drámu druhých okolo (i keď smrť som nebrala smutne ani predtým). Vtedy som nevedela, čo je to za pocit, ale páčil sa mi.

Teraz viem, že to bola zmena vibrácií a odvtedy som sa stala viac "pránickou". Hlad mi už nič nehovoril... no odvtedy som začala experimentovať s jedlom a jedla všeličo. Menštruačné bolesti sa vrátili a keď som zas jedla surovo, odišli.

Neskôr mi prechod na surovú stravu znepríjemňovala energetická senzibilita a chute, ktoré som cítila u iných. Pôstom som sa vyhýbala, lebo som nechcela schudnúť, no keď som natrafila na breathariánstvo, hneď som začala pôstovať a znovu som zažívala progres a benefity.

No stále som mala problém prejsť na surovú stravu (po 21.12.2012). Akoby ma ľudia okolo energeticky ťahali do varenej stravy. Mala som obrovské výkyvy. Pokúšala som sa s tým bojovať a mala som obdobia napr.: 2 týždne na surovej strave, 2 týždne keď som jedla každý druhy deň surovo + jedna žemľa, jedenie medzi 15h a 19h .. snažila som sa nájsť verziu stravy, na ktorej by som mala ako-takú stabilitu a jemný progres. No okolité energie sa menia neustále a nie je možné nájsť diétu, ktorá by stále fungovala. Hľadať treba vnútri, v stave bytia.

Každopádne moje "permission slips" (= nástroje na sklz do vibrácii ktoré preferujem; sklz na moju životnú cestu) sú pôst, živá strava, tekutá strava a nejedenie. A ako som už spomenula, objavila som nový nástroj, ktorý mi dovoľuje a motivuje ma zostať pri živej strave.

Momentálne môjmu telu najviac vyhovuje veľmi jednoduchá strava a toto je príklad môjho letného jedálnička (ktorý je väčšinou každý deň rovnaký ... Aktualizácia v januári 2015: jedálniček raz za pár týždňov mením podľa pocitu a mávam aj "nezdravé" obdobia):
Max 1L tekutín
Jesť začínam poobede
2-3 jablká, hrsť malín, hrsť namočených lieskovcov, 2-3 strapce hrozna, občas pohár makového mlieka a 4 lyžičky namočených pomletých kakaových bobov, občas med a iné doplnky.

Toto pre mňa nie je asketizmus, úplne mi to vyhovuje/stačí a telo je silnejšie a vitálne (nechudnem a mám viac kg ako keď som sa pokúšala pribrať). V rámci môjho mikrokozmu je to normálna strava a momentálne nechápem, ako ľudia môžu jesť varenú stravu, resp. pokladať ju za prirodzenú :)

... pokračovanie nabudúce ;) ...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára